Skip to content Skip to left sidebar Skip to footer

História a osobnosti obce

História obce Láb

sa rozprestiera na juhu strednej oblasti Záhorskej nížiny v doline Močiarky osem kilometrov južne od Malaciek. Najstaršie osídlenie Lábu spadá do mladšej doby kamennej, do neolitu.
V roku 2018 v lokalite Lábu SNM – Archeologické múzeum objavilo sídlisko z doby laténskej (obdobie Keltov – 450 pr.n.l. – prelom letopočtu).

Iné archeologické nálezy ukázali, že už v 8. storočí bolo v lokalite Lábu slovanské sídlo a našli sa aj pozostatky sídliska a pohrebiska z obdobia Veľkomoravskej ríše.

Osada pod názvom Loyp sa spomína v listine z roku 1206. Vydal ju uhorský kráľ Ondrej II., ktorou priznal grófovi Alexandrovi z rodu Hont-Poznan za verné služby pozemky i s trhovým miestom a z neho plynúcim ziskom. Pôvodne patrila k plaveckému panstvu, neskôr sa stala vlastníctvom majiteľov stupavského panstva.
V roku 1333 v dôsledku rodinných zvád o hranice jednotlivých panstiev rozdelila Štvrtocký majetok Bratislavská kapitula na západnú časť – obec Štvrtok a na východnú časť, v ktorej bol i kostol – obec Láb.

Od tohto rozdelenia sa pravdepodobne obec Láb definitívne vyvíjala ako samostatná obec. V 16. storočí sa tu usadili rodiny chorvátskych kolonistov. Postupom storočí sa Láb vyvinul na obec, ktorá mala podľa dochovaných dokumentov už v roku 1720 vlastný mlyn.

Obyvatelia Lábu sa venovali poľnohospodárstvu, najmä pestovaniu zeleniny, ktorú na prelome 19. a 20. storočia predávali až vo Viedni. Typickým remeslom bolo rezbárstvovýšivkárstvo. Lábska výšivka sa prejavila predovšetkým v bohatosti miestneho kroja, ktorý patrí medzi najkrajšie v tomto regióne.

Od 19. storočia existovala v obci tehelňapíla, výrobňa trstinového pletiva, boli tu rôzne obchody – nielen potravinárske, ale aj s liečivými rastlinami.

Koncom 19.  a začiatkom 20. storočia odišla časť obyvateľov za prácou do Ameriky.

Od roku 1947 existuje v obci materská škola. Základná škola sa v priestoroch súčasnej budovy nachádza od roku 1972. V areále predchádzajúcej školy je dnes detské ihrisko.

V obci je viacero predajní potravín, drogérie, benzínová pumpa. V strede obce je obecný úrad, zdravotné stredisko, klub dôchodcov, kaderníctvo i kvetinárstvo.
Láb má vlastný futbalový štadión, kde sa hrávajú mužské i ženské futbalové zápasy.

Obec vydala rozsiahlu publikáciu pod názvom Nová kniha o Lábe, v ktorej nájdete podrobnejšie informácie o vzniku a vývoji obce, jej názve i o súčasnosti. V prípade záujmu si ju môžete zakúpiť na Obecnom úrade.

Osobnosti

V Lábe sa narodila MÁRIA KIŠOŇOVÁ – HUBOVÁ, známa operná speváčka. Jej otec bol učiteľom v Lábe. Ešte počas jej detstva sa odsťahovali do Zohoru a v roku 1924 do Bratislavy. Tu vychodila školy, zmaturovala a nakoľko mala od mladosti prekrásny hlas, išla študovať spev na konzervatórium do Viedne. Mária Kišonová-Hubová prijala po návrate angažmán v Slovenskom národnom divadle a v rokoch 1943-1947 pôsobila ako prvá slovenská operná speváčka. Začas pôsobila i v Smetanovom divadle v Prahe a napokon sa stala profesorkou na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Vydala sa za herca Mikuláša Hubu a ich syn Martin je tiež hercom.

Potomok ďalšieho učiteľa VOJTECH HORÁK, narodený v Lábe (krstným menom po otcovi tiež Vojtech), sa stal významným politikom. Ako učiteľ prešiel z Lábu do Vajnor, kde pokračoval v duchu Ferdinanda Jurigu, slovenského katolíckeho kňaza, národného buditeľa a politika, predstaviteľa slovenského národného hnutia v Uhorsku zo začiatku 20. storočia. Angažoval sa za slovenskú dedinu a stal sa jedným z lídrov HSĽS, poslancom Slovenského snemu a školským inšpektorom.

Z lábskych vzdelancov vynikol plukovník, profesor Ing. TOBIAŠ LAZAR DrSc. Narodil sa 30. 5. 1935 a dal sa na vojenskú dráhu. Začal v škole pre leteckých mechanikov v Poprade. Vyštudoval elektroinžinierstvo na Vysokej škole technickej v Bratislave. Po získaní docentúry sa stal dekanom fakulty vojensko-leteckého inžinierstva na Vysokej škole leteckej v Košiciach. V roku 1986 bol menovaný vysokoškolským profesorom na Vojenskej akadémii v Brne. V roku 1988 obhájil doktorskú dizertáciu na titul doktora technických vied. V rokoch 1985-1990 bol prorektorom pre vedeckú činnosť Vysokej vojenskej leteckej školy v Košiciach. Je členom komisie pre obhajobu doktorských a kandidátskych prác. Vychoval 5 profesorov, 6 doktorov vied, desiatku kandidátov vied, napísal viac ako 120 vedeckých pojednaní a prác. Na svojom konte má 20 vynálezov, je spoluautorom patentov (dokonca i v USA). Pracuje v Košiciach.

Lábania mali svojho vzdelanca i na poli naftárskom. Dňa 30. 11. 1927 sa v Lábe narodil Ing. MICHAL GERTHOFER. Ľudovú školu vychodil vo svojom rodisku, do meštianky chodil v Malackách, maturoval na priemyslovke v Bratislave. Nakoľko ho bavila elektrotechnika, ostal jej verný a začal pracovať v Slovenských elektrárňach v Malackách. Na Vysokú školu technickú v Bratislave sa na odbor elektroinžinierstva zapísal až po získaní finančných prostriedkov. Promoval v roku 1952 s vyznamenaním. Po skončení štúdií bol zamestnaný v Česko-slovenských naftových doloch v Hodoníne, kde čoskoro pracoval vo funkcii hlavného inžiniera závodu. V roku 1971 bol preložený na Slovensko ako odborný riaditeľ pre naftu a investície. Ako zamestnancovi naftového podniku mu učarovala geofyzika. Popri zamestnaní diaľkovo študoval v rokoch 1956-1958 ma Karlovej univerzite v Prahe odbor užitej geofyziky. V roku 1986 obhájil kandidátsku prácu a získal titul Kandidáta technických vied. Zomrel v Kanade a pochovaný je v Bratislave, na cintoríne v Slávičom údolí.

Nesmieme zabudnúť ani na JÁNA LAZARA – kapitána anglického letectva. S rodičmi sa síce do Lábu prisťahoval, ale tu vyrastal. Narodil sa 22. 4. 1916 vo Vysokej pri Morave. Navštevoval obuvnícku školu u Baťu v Zlíne. Ako mladý muž mal možnosť vycvičiť sa za športového letca. Počas prezenčnej vojenskej služby bol pridelený do Piešťan, kde slúžil u 64. výzvednej letky. Po vypuknutí vojny odletel s kamarátmi štyrmi lietadlami do Poľska. Dňa 1. 7. 1939 nastúpil do poľského vojenského letectva, ale už 18. 9. 1939 ich zajala sovietska armáda, ktorá spolu s Nemcami napadla a obsadzovala Poľsko. Dva roky bol v sovietskych zajateckých táboroch. Nakoniec sa mu podarilo dostať sa cez Stredný východ do Veľkej Británie. V roku 1941 vstúpil do RAF. Koncom roku 1942 bol členom 311. bombardovacej československej perute. Zo začiatku lietal ako pilot, neskôr ako kapitán – veliteľ lietadla. Patril k najlepším letcom, je považovaný za leteckú legendu Slovákov v RAF. Po skončení vojny sa zúčastňoval transportných letov. Vidiac, aká je situácia doma, zostal v exile. Usadil sa v Anglicku, odkiaľ v päťdesiatych rokoch odišiel do Kene v Afrike, kde si zriadil v Nairobi továreň na obuv. V sedemdesiatych rokoch sa presťahoval s rodinou do Austrálie, kde v roku 1984 zomrel.

Najznámejší lábsky farár IGNÁC JURAČKA sa narodil 1. 5. 1820 v Kopčanoch. Prvé štyri ročníky gymnázia vychodil v Skalici, vyššie ročníky v Pešti. Teológiu vyštudoval na viedenskom Pázmaneu. Jeho prvým miestom bola Stupava, kde nastúpil ako kaplán. Slovák telom i dušou sa už v seminári priatelil s rovnako zmýšľajúcimi klerikmi, ktorí ako on chápali dobu veľkého národného útlaku. Svoje peripetie, ktoré nastali 24. 9. 1848, podrobne opisuje na stranách lábskej farskej kroniky (tiež v Novej knihe o Lábe). Na lábsku faru nastúpil 14. 3. 1849 a účinkoval ako lábsky farár 50 rokov. Dňa 27. 8. 1899 v Lábe ako farár a dekan zomrel. Je pochovaný na miestnom cintoríne.