Pôvodní obyvatelia Lábu bývali v pradávnych časoch v drevených zruboch, ktoré však pre veľkú horľavosť a prácne opracovávanie dreva prestali touto technikou stavať.
V 17. storočí zrubové stavby úplne zanikli, nastalo obdobie, keď sa začali domy budovať z nabíjanej hliny alebo z hlinených váľkov. Pomaly prišli ľudia na to, že hlinu možno formovať do tvaru tehly, ktorú najskôr len sušili, neskôr ju začali vypaľovať. Ešte v 18. storočí sa nerobili pod stavbou domu ani základy. Neskôr kamene, ktoré do vykopaných základov používali, zalievali kašovitou hlinou, ktorá ich po vyschnutí viazala. Aj podmurovky sa robili z kameňa alebo nepálených tehál až do konca 19. storočia.
Do 1. svetovej vojny bol Láb iba dedinkou s malými domčekmi pokrytými väčšinou slamou.
Slama, ktorou boli pokryté strechy starých domov, sa viazala do doškov – oklepov. Došky sa kládli na strešnú konštrukciu odspodu k hrebeňu. Jednotlivé rady vytvárali akoby schody. Slamené strechy bolo treba častejšie opravovať. V dôsledku veľmi častých požiarov začala prenikať na trh škridla z pálenej hliny, neskôr z cementu a po nej veľmi odolný eternit. Dnes sa vyrábajú strešné krytiny z rôznych materiálov, rôzneho tvaru a farby.
V Lábe sa zo začiatku stavali domy v skupinách bez ladu a skladu. Tieto rôzne pomenované štvrte sa postupne pospájali ulicami, až sa vytvorila dnešná kompaktná dedina. Ešte dnes sa používajú skupinové pomenovania ako napr. Chríb, Grínava, Vŕbovec, Vŕšek. Postupne, ako sa dedina budovala, nastal poriadok i pri výstavbe domov. Upustilo sa od stavby spoločných dvorov, domy sa stavali samostatne, v jednom dvore jeden gazda. Zatiaľčo v dedinách bližších k Bratislave sa stavali domy so štítom a jedným oknom do ulice, v Lábe to nebolo celkom tak. Väčšina domov mala uprostred stavby tzv. výpustek. V tomto výčnelku zo steny boli umiestnené dvere vedúce priamo do kuchyne. Chudobnejšie rodiny mali po boku kuchyne jednu izbu, u bohatších boli izby z oboch strán. Ako sa hospodárska situácia občanov zlepšovala, začali sa stavať honosnejšie domy.
V minulom storočí sa pod vplyvom tzv. rustikálneho baroka stavali domy, v ktorých bola do ulice orientovaná jedna, tzv. prední izba. Dom mal fasádu vybiehajúcu do ozdobného barokového štítu. Pretože údržba týchto štítov bola nákladná, upustilo sa od nich. Niektoré z domov mali strechu predĺženú do dvora podoprenú stĺpmi, čím sa vytvorila po celej dĺžke akási otvorená zvrchu krytá chodba – tretňa.
Za prvej ČSR a Slovenskej republiky počas vojny sa stavali domy orientované pozdĺž ulice. Veľká výstavba rodinných domov v Lábe nastala po vojne, hlavne po založení JRD. Gazdovia už nemuseli stavať hospodárske budovy, mohli viac investovať nielen do výstavby, ale i do modernizácie domácností. Najviac im vyhovovali domy so štvorcovým pôdorysom s ihlanovou strechou. V tom čase im nemal kto poradiť, každý staval podľa svojich predstáv.
Dnes sa v obci stavajú domy najrôznejších tvarov podľa plánov renomovaných architektov. Vznikajú moderné ulice i štvrte, vo veľkom sa prestavujú staršie domy, a tak sa dnešná tvár Lábu mení.
