Maximálny pevný denný vtlačný výkon je 22 mil. m3, maximálny pevný denný ťažobný výkon je 27,5 mil. m3. Objemové množstvá sú vyjadrené v m3 pri parametroch: 15°C, 101,325 kPa, =0.
Lokalita Lábu je typická a významná z celoslovenského hľadiska ložiskom zemného plynu, ktoré je zaradené do evidencie chránených ložiskových území. Láb však nie je len náleziskom zemného plynu, ale aj jeho úložiskom.
Skladovanie zemného plynu v podzemnom zásobníku zemného plynu (PZZP) Láb sa z viacerých hľadísk ukázalo ako veľmi výhodné. Tento najzápadnejší región Slovenska má mnohé predpoklady, ktoré boli využité k vytvoreniu komplexu podzemného zásobníka plynu. Výhodné spojenie priaznivých geologických podmienok Viedenskej panvy a vhodnej geografickej polohy v blízkosti vetvenia tranzitnej sústavy na západnú a južnú vetvu predstavuje jeden z významných uzlov plynárenskej Európy.
Podzemný zásobník je komplexom spájajúcim ložiská a podzemné i nadzemné zariadenia určené pre uskladňovanie zemného plynu. Skladovací komplex bol vytvorený konverziou plynových ložísk na štruktúrach Láb, Suchohrad – Gajary, Jakubov a Malacky. Akumulácie uhľovodíkov využívané pre skladovanie sa nachádzajú v neogénnych sedimentoch v hĺbkach od 360 m do 1290 m. Ložiskové pasce, ktoré sú jednou zo základných podmienok existencie ložísk, sú štruktúrne, viazané na zlomové pásma a antiklinály, alebo neštruktúrne viazané na oblasti s litologickými a statigrafickými zmenami.
Spotreba zemného plynu je v rámci roka veľmi nerovnomerná. V porovnaní s letným obdobím stúpne spotreba v zime niekoľkonásobne, pretože okrem spotreby plynu na varenie, ohrev vody a výrobné účely sa pridáva i vykurovanie. Ložiská, z ktorých sa plyn ťaží a následne dopravuje na Slovensko, však nemôžu pracovať s takýmito výkyvmi. Plyn sa ťaží rovnomerným tempom počas celého roka. V lete tak vzniká v potrubiach pri preprave vyťaženého plynu nespotrebovaný prebytok, ktorý je potrebné uskladniť (vtlačiť) do zásobníka a v zime naopak – keď je plynu nedostatok, zo zásobníka sa doplní na potrebnú úroveň (vyťaží).
Podzemný zásobník zemného plynu je hornina (horninová štruktúra), v ktorej sa nachádza prázdny priestor vhodný pre uskladnenie plynu. Najčastejšie je to hornina, ktorá bola v minulosti ložiskom plynu alebo ropy a po ich vyťažení sa priestor uvoľnil pre uskladnenie plynu. Môže sa však využiť i iné ložisko (napr. ložisko soli).
Aby hornina mohla slúžiť ako zásobník, musí spĺňať najmä nasledovné kritériá:
Zásobník plynu je uložený pod zemským povrchom v hĺbke, ktorá môže byť niekoľko stoviek, ale i niekoľko tisíc metrov. Jeho rozloha sa spravidla počíta v desiatkach až stovkách kilometroch štvorcových. Povrch zeme nad zásobníkom sa odlišuje od bežnej krajiny len výskytom nadzemných zariadení potrebných pre zber a úpravu plynu.
Prvoradé je splnenie geologických kritérií a existencia vhodných geologických štruktúr s vysokou priepustnosťou, ktorá je jedným z predpokladov vyšších vtlačno-ťažobných výkonov. Tiež je dôležitá blízkosť a pripojenie zásobníka do prepravnej siete (t.j. potrubí pre medzinárodnú prepravu plynu) a/alebo distribučnej siete (t.j. potrubí pre dopravu plynu ku konečným spotrebiteľom).
Systém podzemných zásobníkov zemného plynu pracuje v dvoch režimoch počas roka, v režime vtláčania (spravidla v letnom období) a režime ťažby (spravidla v zimnom období).
Na vybranom mieste sa vybuduje z potrubia, ktorým sa plyn dopravuje, odbočka vedúca k zariadeniam zásobníka. Plyn najskôr prejde nadzemnými zariadeniami, kde je potrebné zbaviť ho pevných a kvapalných nečistôt (filtráciou), zmerať jeho množstvo a prípadne i regulovať prietok. Spravidla je potrebné i zvýšiť tlak plynu, aby sme ho dokázali pretlačiť do hĺbky, v ktorej je ložisko. Z tohto dôvodu sú významnou súčasťou nadzemných zariadení kompresory, ktoré zvyšujú tlak plynu. Sieťou potrubí sa plyn dostane až k sondám. Sondy sú otvory vyvŕtané z povrchu až do hĺbky ložiska a slúžia na prepravu plynu medzi povrchom a ložiskom.
Kapacita inštalovaných nadzemných zariadení a pohlcovacia schopnosť ložiska sú hlavnými parametrami ovplyvňujúcimi dostupnú rýchlosť vtláčania (t.j. vtlačný výkon). Vtlačný výkon dosahuje najvyššiu hodnotu vtedy, keď je zásobník prázdny. S postupným plnením rastie tlak v zásobníku a klesá vtlačný výkon.
Plyn sa z ložiska dostane na povrch sondami (sú to tie isté sondy, ktoré boli použité na jeho vtláčanie) a sieťou potrubí sa dopravuje k nadzemným zariadeniam. Ťažba vyžaduje zložitejší proces úpravy plynu, nakoľko sa s plynom môže ťažiť i voda, prípadne i kvapalné uhľovodíky z ložiska. Pre oddelenie kvapaliny od plynu sa využíva separácia, pre zvýšenie teploty ohrev plynu vo výmenníkoch a pre hĺbkovú úpravu sušenie plynu pomocou chemických látok, ktoré dokážu pohltiť i zbytkovú vlhkosť z plynu. Požadovaný prietok a tlak sa nastavujú pomocou regulátorov a dôležitou súčasťou je i meranie množstva plynu. Cieľom všetkých procesov je upraviť plyn na takú kvalitu, aby mohol byť bez problémov využívaný konečným spotrebiteľom v domácnosti alebo v priemysle.
Plyn sa dopravuje výstupnými plynovodmi zo zásobníka do distribučnej alebo prepravnej siete. Ak je tlak plynu v takejto sieti vyšší ako v zariadeniach zásobníka, použijú sa i pri ťažbe kompresory na jeho zvýšenie.
Dostupná rýchlosť ťažby (ťažobný výkon) je ovplyvnená kapacitou nadzemných zariadení, schopnosťou ložiska, ako i tlakmi v plynárenských sieťach, s ktorými je zásobník spojený. Ťažobný výkon postupne klesá s poklesom tlaku (t.j. s vyprázdňovaním) zásobníka.
Zdroj: http://www.geocaching.sk
navýšilo skladovaciu kapacitu o cca 500 mil. m3 v troch etapách:
Zdroj: POZAGAS a. s.
http://www.spnz.sk/sk/o-spnz/fakty-cisla-udaje/podzemne-uskladnovanie.html